Už nedávno, možno 2-5 rokov späť sa začal šíriť nový a špecifický typ vírusu, ktorý nesie názov „stealer“ (tzn. softvér, ktorý kradne údaje). Zmieňovaný druh vírusu je veľmi tichý, no vie urobiť veľký cirkus. Ide o softvér, ktorý predstiera, že je obyčajným programom. Po otvorení však až tak neškodný nie je, ani neviete a údaje už sú v teple domova škodlivého útočníka.
Ako došlo k ich vzniku
Doba, v ktorej žijeme nám uľahčuje život možnosťou si ukladať heslá, bankové karty a či iné údaje do svojich zariadení, aby sme si ich nemuseli pamätať. Túto vymoženosť využíva práve tento počítačový vírus, ktorý najčastejšie prehľadá celý internetový prehliadač, dokým nenájde nejaké citlivé dáta.
Rôzne typy
Stealer je rozmanitý typ vírusu, môže sa rozdeľovať na mnoho skupín, hlavne podľa svojho spôsobu správania. Rozdeľujeme ho teda na:
- aktívny stealer – nečaká, koná hneď a kradne všetko, čo nájde.
- pasívny stealer – síce neukradne najprv všetky dáta, ale čaká a posiela aj novšie dáta, dlhšie pretrváva na počítači obete.
Aktívne stealery
Aktívne stealery (čítaj „stílery“) sa vyznačujú svojou rýchlosťou a nenápadnosťou. Využívajú neznalosť obete a predtým než lusknete prstom, pošlú dáta na server útočníka. Väčšinou sa skrývajú za falošným súborom, ktorý naoko vyzerá ako skutočný program. Mnohokrát však nie sú veľké (typicky od 1 Mb do 50 Mb), a po spustení nespustia nič okrem vírusu na pozadí.
Pasívne stealery
Pasívne stealery sa naopak vyznačujú svojou dlhšou inkubačnou dobou. Čakajú a využívajú sociálne inžinierstvo, aby si obeť myslela, že narazila na pokazený alebo poškodený program, ktorý jednoducho nefunguje. Sú oveľa viac sofistikované a obsahujú mnoho krokov, najvýznamnejší z nich je obísť antivírus.
Umiestnia sa v priečinku Temp (tzn. dočasný priečinok) na počítači obete a vytvoria priečinok s náhodným menom, ktorý obsahuje pasívny stealer.
Ako spoznať stealer
Každý stealer má za úlohu predstierať, že je obyčajný program (sofistikovanejšie sa skrývajú aj za súbormi typu „.pdf“, „.docx“, atď.). Je ho ľahké spoznať, ak nie je premyslený. Väčšinou obsahuje samotný stealer (teda súbor „.exe“) a príslušné DLL (typ súboru vo Windows-e ktorý slúži ako prídavok k „.exe“ súborom).
Priečinky so stealermi sú zvyčajne veľmi malé vo veľkosti, neobsahujú veľa súborov a skrývajú takzv. payload (trojský kôň) v iných súboroch, často DLL. Nemajú zväčša ikonu na súbore samotného stealeru a snažia sa napodobniť pokazený/starý program.
Ako sa im vyhnúť
Nikdy nesťahujte súbory z platformy, ktorú nepoznáte, hlavne stránky GitHub. GitHub je ihrisko pre vývojárov, no často aj útočníkov. GitHub si často platí reklamy na Google a využíva efektívne SEO dokáže užívateľa zmiasť a presvedčiť, aby si používateľ stiahol stealer.
Najčastejšie ich nájdete v programoch, ktoré by mali slúžiť na neférovú výhodu v hrách (tzn. cheaty, exploity, atď.). Potom ich nájdete aj v programoch, ktoré sa tvária ako hackingové nástroje.
Obyčajný používateľ internetu sa pravdepodobne so stealerom nestretne.
Zdroje:
Tento článok neobsahuje zdroje, je originálnou prácou CtrlAltDel (viď, Autorské Práva)
